10.2.2015

Suzi je hodná, velmi učenlivá kobylka, která zvládla za 3 měsíce velké pokroky. Protože se hezky napapala a bylo na ní vidět, že ji zajímá vše nové a že chce den ode dne víc a víc, rozhodli jsme se ji vyměnit v jezdeckém oddílu TJ Slovan Frenštát za koně Thomase, který tam byl zapůjčen do provozu pro děti. Doufáme, že Suzi bude přinášet radost lidem, tak jako nyní lidé ji. Takové podmínky a zacházení zatím v životě nezažila. Jsme rádi, že má využití, že jí to baví a doufáme, že to tak zůstane i nadále.

20.9.2014

Dobry den pani Roszkova,

v prvom rade, chcem Vam vyjadrit obdiv, co vsetko robite pre kone. Zial na Slovensku neexistuje take zariadenie, ktore by sa starym, ci tyranym konom venovalo profesionalne a na urovni ako Vy. V CR je vseobecne viac utulkov a zariadeni, kde sa venuju takym konom. V tomto sme daleko za Vami .

Ale spat ku kobylke. Kobylka bola teda takmer 2 roky u baby, ktora ma nejake skusenosti s konmi, ale kobyla bola zase len volne pustena vo velkej zahrade s pristreskom, sama. Nejazdila na nej, nepracovala s nou zo zeme, len sa o nu starala. Ale mala vazne zdravotne problemy a tak ju dala chlapovi, ktory uz mal ponika. U toho bola kobylka od jesene (od zari 2013). Pred dvoma tyzdnami mi vecer v piatok volala kamaratka, ze videla na kost a kozu vychudnutu kobylku priviazanu o kolik na pokosenom poli! Bolo horuco, bez vody, zradla, lebo to strnisko jej nic neposkytlo.

Hned na druhy den rano v sobotu sme tam spolu boli, nasli sme dom, kde ju mal chlap ustajnenu s ponikom, kozami, prasatami... ani tam nemala ziadne seno, podstielku, ci vodu! Majitela sme po celodennom hladani nakoniec vecer odchytili a podarilo sa nam ho presvedcit, aby nam ju vydal, lebo inak nanho zavolame policiu a Slobodu zvierat. Mala som co robit, aby som bola k nemu slusna. Nakoniec sme sa dohodli a nasledujuci den, v nedelu rano sme ju s kamoskou a jej dcerou vzali a peso presli asi 3 km do jazdeckeho centra, kde nam ju slubili vziat. Tesili sme sa z rychlej zachrannej akcie, ale nasa radost nemala dlhe trvanie. Najprv to vyzeralo tak, ze tam aj ostane, ale asi po tyzdni mi volal majitel jazdeckeho arealu, ze ju mam vziat prec.

Kedze sme ju nemali kam dat, musela som jej doma urobit provizorny box v pristresku kde mavam seno a slamu pre moje 2 kone (maju za sebou tiez vselijake skusenosti a problemy), ktore mam od jari do jesene u seba doma, v zime su v tom jazdeckom centre v Samorine. Kedze nemam tolko penazi, aby som im tam platila ustajnenie cely rok, riesim to takto, aby som to financne ako tak zvladla.

Kobylku mozem mat teda len na kratky cas. Horsie je, ze ju moje kone nechcu prijat, najma jeden z nich, utoci na nu, len co sa priblizi k ohrade . Teraz sa este k tomu aj horuje, takze po nich kope. Je to tu vesele a dlhodobo neudrzatelne, lebo ich mam provizorne oddelenych a tym stresujem aj moje kone . Zle je aj to, ze som kvoli praci 2 dni v tyzdni mimo domova a tak sa mi o kone staraju moji 70rocni rodicia. Ti sa kobylky boja a tak to naozaj potrebujem urgentne riesit . Tento tyzden som si kvoli nej vzala dovolenku.

S kobylkou bolo velmi nesetrne zaobchadzane, mala na dvoch miestach roztrhnutu hubu, bez osetrenia, vidiet, ze je to len take zrastene! Asi jej pritom posunuli aj sanku lebo predne zuby jej nedosadaju presne na seba (vrchna a spodna cast), takze bocny zub v dolnej celusti jej precnieva a je uz dost vyrasteny, preto by jej bolo potrebne dat spravit zuby. Za cely zivot jej ich nikto nerobil! Napriek tomu seno zerie, s ovsom ma trosku problem pozut ho. Na prednej lavej nohe ma tiez staru jazvu a trosku opuchnuty klb, ale vobec nekriva, nebrani jej to v pohybe.

Ked sme ju v zufalom stave brali tomu dementovi, tak vravel, ze na nej aj jazdil, coho dokazom bol pot od tazkeho westernoveho sedla na chrbte!!! No, do placu!

Aj ked si presla peklom, nezanevrela na ludi, vyhladava kontakt, necha sa pohladkat, vodit, dava nohy (zajtra jej dam urobit korekturu kopyt, lebo su tiez v hroznom stave). Skuseny clovek s nou nebude mat ziadny problem, tak ako ho nemam ja.

Idealne by bolo, aby mala konecne jedneho cloveka, s ktorym by sa naucila vela novych veci, beznych pre kone, o ktore sa clovek stara s laskou. Je velmi vnimava, ucenliva, zvedava... zlaticko.

Urcite bude vhodna este na lahsie vychadzky a ako spolocnik cloveku so srdcom na pravom mieste, ktory jej ukaze, ze nie vsetci ludia su diabli!

Je to moja prva takato skusenost s odobranim kona majitelovi zo zlych podmienok. Moje dva su kupene, lebo majitelia by ich nedarovali len tak. Hoci nemam pre nu idealne podmienky, nemohla som ju tam nechat. Zaroven ma to inspirovalo k tomu, aby som nasla ludi, s ktorymi by sme zalozili podobny azyl pre kone v SR, podla Vasho vzoru a nasli adekvatne miesto pre tento zamer. Je to dlha cesta, ale verim, ze sa nam to podari.

Prosim, ak jej mozete, viete pomoct, ci uz umiestnenim u Vas, alebo Vasich priatelov, budem Vam velmi vdacna. Prevoz by sme zabezpecili. Velmi jej zelam, aby uz konecne nasla pokoj, vela lasky a skuseneho cloveka, ktory jej pomoze byt konom.

Vopred Vam zo srdca dakujem.

S uctou Lenka Kmetova